D6 Násilné Presídlenie

V roku 1942 8-ročnú Anutu Branzan a jej rodinu násilne presídlili, rovnako ako 30,000 ďalších rumunských Rómov a Sintov, z Bukurešti do Podnesterska na hranici s Ukrajinou. Tábory zväčša pozostávali z jednoduchých chatrčí a mnohí deportovaní museli spať vonku na poliach a v stodolách. Anuta tam prežila dva roky hladu a nútených prác v neľudských podmienkach. Viac ako polovica ostatných deportovaných však neprežila.