E4 Záchrankyňa

Po napadnutí Poľska nemeckým Wehrmachtom v roku 1939 sa rodina Alfredy („Noncie“) Markowskej musela skrývať – ako Rómovia patrili medzi prenasledovaných, takzvaných „cigánov”. V roku 1941 objavili úkryt rodiny nemeckí vojaci a zavraždili všetkých nájdených. Tomuto masakru unikla len vtedy pätnásťročná Alfreda. V tom čase sa nenachádzala v úkryte, keďže sa vybrala zaobstarať nejaké potraviny. Keď ju neskôr predsa len chytili, podarilo sa jej ujsť. Vďaka falošnému preukazu totožnosti našla prácu na železnici, kde musela zabezpečovať údržbu koľajníc a vynášať mŕtve telá z deportačných vlakov. Jedného dňa jej žena z vlaku do Osvienčimu tajne odovzdala svojho štvorročného syna Karola Parno Gierlinského s prosbou, aby ho zachránila. Alfrede sa podarilo umiestniť ho do jednej rodiny. Karol prežil a neskôr sa stal slávnym umelcom. Alfreda Markowská zachránila ešte množstvo ďalších prenasledovaných detí tým, že im zabezpečila úkryty a falošné doklady. Presný počet ľudí, ktorých zachránila, nie je známy, ale podľa odhadov to mohlo byť až 50 detí.